Jarným rivalom bude najmä Trenčín
Juraj Halenár tvrdí, že medzi jeho ciele v jarnej časti patrí i prekonanie méty Róberta Semeníka.
Zimná príprava sa začala nekompromisne. Treba naháňať formu pred jarnou časťou a všetci slovanisti si to uvedomujú. Pre Juraja Halenára však bude tohtoročný dril predsa len niečím špecifický. Skúsený zakončovateľ už síce má za sebou nejednu prípravu, no tentoraz s ňou musí skĺbiť i rodičovské povinnosti.
S akými pocitmi si nastupoval na úvodný tréning ako novopečený otec? Pre každého futbalistu je snom, aby sa mu narodil syn...
„Je to fantastický pocit. Je pravda, že som mal od prvého dňa pocit, že to bude dcéra, priateľka mi však hovorila, že to určite bude chlapec. Som veľmi šťastný, že sa jej slová potvrdili. Hovoriť o budúcnosti je veľmi skoro. Nicolas nám trošku obrátil život naruby a snažíme sa s tým pomaličky vyrovnať. Zabehávame sa do normálneho života a myslím si, že sa nám to celkom dobre darí.“
Už si si zvykol na nové povinnosti?
„Zvykol, nie je to pre mňa problém. Stávam k nemu rovnako ako priateľka, nenechávam ju v štichu. Myslím si, že nám to ide obom dobre, máme k dispozícií aj otca, takže je pre nás pomocou navyše.“
Je to pre teba veľká zmena?
„Túžil som po tom celý život a je to krásny pocit. Začína však aj príprava a bude ťažké skĺbiť jedno s druhým. Verím, že všetko bude dobré v Slovane i v rodine a bude sa nám dariť. Chceme ľudí baviť dobrou hrou a chceme získať titul.“
Dostal Nicolas do kolísky aj kopačky?
„Áno dostal, aj s loptou. Uvidíme, čo z neho vyrastie. V prvom rade sme ale šťastní, že je zdravý on i priateľka.“
Čo očakávaš od jarnej časti? Aké sú tvoje ambície?
„Mám šancu predbehnúť Roba Semeníka v historickej tabuľke strelcov. Dúfam, že nebudem taký drevený, aby som nedal na jar tri góly. Chcem ale pomôcť tímu a naplniť klubové ciele. Tlak na nás bude určite veľký, sme na to pripravení. Všetko je v našich nohách a hlavách. Máme dva mesiace na to, aby sme sa dobre pripravili, pretože sa ani nenazdáme a je tu jarná časť. Človek potom z toho čerpá celý rok.“
Nebudeš musieť ako prvý utekať po tréningoch domov za synom?
„Mám doma otca i Romanku, takže o syna je postarané. Určite ma čaká iný režim, no utekať nebudem. Musím si splniť povinnosti, ktoré mám v tíme. Mám už tridsať rokov, treba sa o seba aj viac starať a viac regenerovať. Na zábavu teda bude určite menej času.“
Prečo práve meno Nicolas? Inšpiroval ťa nebodaj Gorosito?
„Mali sme vybrané ešte mená Matias a Dávid. Nicolas sa nám ale páčil najviac. Gorosito je môj veľmi dobrý priateľ, takže aj to mohlo zavážiť.“
Ktoré mužstvá budú na jar najväčšími konkurentmi Slovana?
„Máme odstup šesť bodov, takže nás určite bude naháňať Trenčín. Dvakrát sme s nimi prehrali, čo pre nás nie je dobrá vizitka. Aj po facke, keď sme doma dostali tri kusy sme sa ale dokázali postaviť a hrali sme omnoho lepšie. Je vidieť, že mužstvo má svoju silu. Nie je to teda tak, ako mnohí hovoria, že Slovan nevie bojovať a šmýkať sa. Ukázali sme, že vieme aj jedno aj druhé. Záver sme teda zvládli, no na jar nás čaká mnoho náročných zápasov. Máme na pláne i pohárové súboje v Senici, ktorá je tiež ťažkým súperom. Pri pohľade na tabuľku ale bude našim najväčším rivalom zrejme Trenčín.“
V kádri veľký pohyb nenastal. Je v kabíne všetko ako má byť?
„Začali sme s takmer štyridsiatkou hráčov, čo som ja osobne ešte nezažil. Máme tri jedenástky ako Barcelona. (úsmev) Sú tu i mladší chlapci, ktorí sa snažia učiť od nás. Sú tu aj výborní a skúsení hráči ako Robo Vittek, Marko Milinkovič, či Jirko Kladrubský. Verím, že mladí sa od nás niečo naučia a posunú sa vpred. Ak tu bude veľmi talentovaný hráč, prečo by nemohol hrať za Slovan? Vždy je to na nás a o dobrej forme, ktorú môžeme ladiť dva mesiace.“
S akými pocitmi si nastupoval na úvodný tréning ako novopečený otec? Pre každého futbalistu je snom, aby sa mu narodil syn...
„Je to fantastický pocit. Je pravda, že som mal od prvého dňa pocit, že to bude dcéra, priateľka mi však hovorila, že to určite bude chlapec. Som veľmi šťastný, že sa jej slová potvrdili. Hovoriť o budúcnosti je veľmi skoro. Nicolas nám trošku obrátil život naruby a snažíme sa s tým pomaličky vyrovnať. Zabehávame sa do normálneho života a myslím si, že sa nám to celkom dobre darí.“
Už si si zvykol na nové povinnosti?
„Zvykol, nie je to pre mňa problém. Stávam k nemu rovnako ako priateľka, nenechávam ju v štichu. Myslím si, že nám to ide obom dobre, máme k dispozícií aj otca, takže je pre nás pomocou navyše.“
Je to pre teba veľká zmena?
„Túžil som po tom celý život a je to krásny pocit. Začína však aj príprava a bude ťažké skĺbiť jedno s druhým. Verím, že všetko bude dobré v Slovane i v rodine a bude sa nám dariť. Chceme ľudí baviť dobrou hrou a chceme získať titul.“
Dostal Nicolas do kolísky aj kopačky?
„Áno dostal, aj s loptou. Uvidíme, čo z neho vyrastie. V prvom rade sme ale šťastní, že je zdravý on i priateľka.“
Čo očakávaš od jarnej časti? Aké sú tvoje ambície?
„Mám šancu predbehnúť Roba Semeníka v historickej tabuľke strelcov. Dúfam, že nebudem taký drevený, aby som nedal na jar tri góly. Chcem ale pomôcť tímu a naplniť klubové ciele. Tlak na nás bude určite veľký, sme na to pripravení. Všetko je v našich nohách a hlavách. Máme dva mesiace na to, aby sme sa dobre pripravili, pretože sa ani nenazdáme a je tu jarná časť. Človek potom z toho čerpá celý rok.“
Nebudeš musieť ako prvý utekať po tréningoch domov za synom?
„Mám doma otca i Romanku, takže o syna je postarané. Určite ma čaká iný režim, no utekať nebudem. Musím si splniť povinnosti, ktoré mám v tíme. Mám už tridsať rokov, treba sa o seba aj viac starať a viac regenerovať. Na zábavu teda bude určite menej času.“
Prečo práve meno Nicolas? Inšpiroval ťa nebodaj Gorosito?
„Mali sme vybrané ešte mená Matias a Dávid. Nicolas sa nám ale páčil najviac. Gorosito je môj veľmi dobrý priateľ, takže aj to mohlo zavážiť.“
Ktoré mužstvá budú na jar najväčšími konkurentmi Slovana?
„Máme odstup šesť bodov, takže nás určite bude naháňať Trenčín. Dvakrát sme s nimi prehrali, čo pre nás nie je dobrá vizitka. Aj po facke, keď sme doma dostali tri kusy sme sa ale dokázali postaviť a hrali sme omnoho lepšie. Je vidieť, že mužstvo má svoju silu. Nie je to teda tak, ako mnohí hovoria, že Slovan nevie bojovať a šmýkať sa. Ukázali sme, že vieme aj jedno aj druhé. Záver sme teda zvládli, no na jar nás čaká mnoho náročných zápasov. Máme na pláne i pohárové súboje v Senici, ktorá je tiež ťažkým súperom. Pri pohľade na tabuľku ale bude našim najväčším rivalom zrejme Trenčín.“
V kádri veľký pohyb nenastal. Je v kabíne všetko ako má byť?
„Začali sme s takmer štyridsiatkou hráčov, čo som ja osobne ešte nezažil. Máme tri jedenástky ako Barcelona. (úsmev) Sú tu i mladší chlapci, ktorí sa snažia učiť od nás. Sú tu aj výborní a skúsení hráči ako Robo Vittek, Marko Milinkovič, či Jirko Kladrubský. Verím, že mladí sa od nás niečo naučia a posunú sa vpred. Ak tu bude veľmi talentovaný hráč, prečo by nemohol hrať za Slovan? Vždy je to na nás a o dobrej forme, ktorú môžeme ladiť dva mesiace.“
