Blackman: Od prvej chvíle si snažím užiť každý moment v Slovane
„Od prvého dňa sa snažím užívať si môj čas v Slovane,“ hovorí Cesar Blackman, ktorý sa od svojho príchodu v lete 2023 rýchlo stal obľúbencom tribún. Slovensko vníma ako druhý domov, chutia mu aj bryndzové halušky a má rád Bratislavu. V rozhovore hovorí aj o ťažkých chvíľach, ktoré si prežil a náročných rozhodnutiach, ktoré musel urobiť. Svoj odkaz adresoval aj fanúšikom, s ktorými má veľmi dobrý vzťah.
Kedy si si prvýkrát povedal, že chceš byť profesionálny futbalista?
Neviem presne, pretože ako malé dieťa som k futbalu až tak neinklinoval. Viac ma bavil bejzbal či iné športy. Môj otec bol profesionálny futbalista a keď sme sa presťahovali do Panama City, začal som ako 9-ročný trénovať v mojom prvom klube, Chorrillo FC. Láska k futbalu teda prišla postupne a časom.
Ako si spomínaš na začiatky v Chorrillo FC?
V klube trénovala moja teta z otcovej strany, čo na mňa tiež malo výrazný vplyv. Prešiel som si mládežníckymi kategóriami a neskôr aj prvým tímom. Vyrastal som tam s viacerými hráčmi, ktorí sa neskôr dostali do panamskej reprezentácie. Na roky v mojom prvom klube spomínam s radosťou a vďačnosťou, získal som dobré základy.
V roku 2017 si zamieril na Slovensko. Môžeš priblížiť, ako sa udial tento presun?
Bol som súčasťou panamských reprezentačných výberov do 15, 17 či neskôr do 20 rokov. Od môjho agenta som dostal informáciu, že sa otvára jedna možnosť na Slovensku, v Dunajskej Strede. Pôsobil som tam už môj krajan Eric Davis, s ktorým sme sa rozprávali o slovenskej lige i živote ako takom. Eric mi povedal, aby som sem prišiel, a významne prispel k tomu, že som nakoniec povedal áno.
Pre 19-ročného človeka zrejme nie je ľahké opustiť rodnú krajinu a ísť hrať futbal takmer na druhý koniec sveta do dovtedy neznámej krajiny...
Áno, bolo to náročné. Mal som však pred sebou nejaký cieľ a túžbu. Vedel som, že chcem dať futbalu všetko a že ak chcem byť naozaj profesionál a dostať sa do panamskej reprezentácie, musím tomu aj niečo obetovať. Zo začiatku som to nemal ľahké. Prišiel som sem ako 19-ročný, našiel som tu odlišnú mentalitu, kultúru i iný spôsob života než v Paname. V týchto chvíľach mi veľmi pomohol spomenutý Eric Davis.
Zdá sa, že nemáš problém robiť ťažké rozhodnutia...
Popravde, nerád veľmi riskujem. Ale občas musíte v živote zariskovať. Nikto totiž nevie, čo sa stane. V mojej ceste mi veľmi pomohol môj otec. Vedel, že v panamskej lige sa pri všetkej úcte nebudem tak rozvíjať. Sám mi povedal, aby som šiel na Slovensko, že je tam príklad v podobe Erica Davisa, ktorý už v tom čase hral aj za našu reprezentáciu. A otec tiež túžil, aby som raz reprezentoval Panamu. Dobre vedel, že ak pôjdem na Slovensko, môžu ma čakať dobré veci. Bol mojou veľkou oporou a chcel, aby som sem šiel.
Čo máš na Slovensku najradšej, prípadne, máš rád niektoré z našich tradičných jedál?
Mám rád vašu mentalitu. Aj futbal ako taký je tu na dobrej úrovni. Občas mám pocit, že by ľudia na Slovensku mali viac podporovať svoje lokálne kluby. Mám to tu naozaj rád, na Slovensku som našiel svoj druhý domov. A čo sa týka jedál, skúsil som bryndzové halušky i viaceré ďalšie slovenské jedlá. Nemám jedno konkrétne obľúbené, no celkovo mi vaša kuchyňa chutí.
Žiješ v Bratislave aj spolu s rodinou?
Som tu spolu s manželkou a dcérkou. Príznačné je, že sa narodila práve v čase, keď som prichádzal do Slovana. Mali sme reprezentačný zraz, následne som šiel domov, a vtedy sa narodila. Od svojich dvoch mesiacov je aj s manželkou v Bratislave. Je pre mňa dôležité byť s rodinou pokope, vážim si to. Máme tu viaceré obľúbené miesta. Radi sa chodíme aj s malou prejsť do centra či k Dunaju na promenádu, sú tam pekné detské ihriská. Bratislava je fakt pekné miesto na život.
Slovan neodmysliteľne patrí k Bratislave, a dá sa povedať, že aj ty od svojho príchodu v roku 2023 neodmysliteľne patríš k Slovanu. Ako vnímaš svoje spojenie s fanúšikmi, s ktorými si viackrát emotívne oslavoval svoje góly?
Keď som sem prichádzal z Dunajskej Stredy, nevedel som, ako ma ľudia prijmú. O to viac ma to teraz teší. Ešte v predošlom klube som hral proti Slovanu veľakrát. A uvedomil som si, čo tento klub znamená pre celé Slovensko. Ako som prvýkrát vkročil už ako belasý na Tehelné pole, povedal som si, že si musím užiť svoj čas v tomto klube. A túžil som, aby si ľudia užili môj futbal. Celkovo je vo futbale najdôležitejšie, aby ste si to užili, samozrejme, so zodpovednosťou. Snažím sa ísť naplno v každom momente a zápase, aby boli sme boli spolu s ľuďmi šťastní.
Čo by si povedal fanúšikom pred blížiacim sa víkendovým zápasom s Podbrezovou, v ktorom chceme dať zabudnúť na zaváhanie so Žilinou? Bude to veľmi dôležitý duel, aj z pohľadu aktuálnej tabuľky.
V Slovane som vždy cítil súdržnosť klubu ako takého. S našimi fanúšikmi sme zvládli aj mnohé náročnejšie chvíle. Odteraz bude každý zápas náročný. Zvonku sa to môže zdať ako ľahké, keď sme minulé roky vyhrali titul v predstihu a s náskokom. Sú tu však aj súperi, ktorí sú po siedmich rokoch ešte hladnejší, aby nás zdolali. Netreba zabúdať, že sme stále prví. Rád by som našim fanúšikom odkázal, že budeme veľmi radi, keď v nedeľu prídu, a podporia nás. My pôjdeme na ihrisko s cieľom vyhrať a potešiť ich, nech sa opäť môžeme spoločne tešiť.
Aký je Cesar Blackman mimo ihriska, čo rád robíš vo voľnom čase?
Veľmi rád trávim voľný čas so svojou dcérkou a manželkou. Malá má rovnako ako všetky deti strašne veľa energie, stále sa chce hrať (úsmev). Pomimo toho si rád pozriem dobrý film. A najmä čo najviac aktivít s rodinou.
Čoskoro budeš mať 28 rokov. Na čo si z doterajšej životnej cesty najviac hrdý, a aký je pohľad do budúcna?
Prešiel som si mnohými ťažkými životnými situáciami. Prišiel som o svojho otca i mamu, čo sú pre človeka tie najťažšie momenty, aké môže v živote zažiť. Bolo pre mňa ťažké stratiť dvoch najdôležitejších ľudí, stále to cítim. Som hrdý, že ma to nezlomilo, a pokračujem vo svojej ceste, aby aj oni mohli byť na mňa hrdí. Momentálne prežívam šťastné obdobie, mám dva tituly so Slovanom, zahral som si s ním v Lige majstrov. A čoskoro sú tu majstrovstvá sveta, na ktoré sa neskutočne teším. Verím, že tam s Panamou zažijeme skvelý turnaj. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, no teším sa z toho, čo je teraz i toho, čo je pred nami.
