Dobre naladený so zobudením od Blackmana: Marko Tolič bližšie k návratu
Marka Toliča sme v zápasovom dianí naposledy videli v úvode októbra proti Štrasburgu. Odvtedy sa zotavoval zo zranenia kolena a viac než mesiac si nekopol do lopty. Marko však prináša pozitívne správy – postupne sa blíži k návratu do hry. Prostredníctvom nášho klubového webu na diaľku pozdravil spoluhráča Cesara Blackmana, ktorý mu včera pripravil nevšedné ráno.
„Ani si nespomínam, kedy som bol naposledy takto dlho mimo hry. Ale aj zranenia sú súčasťou futbalu. Je normálne, že v určitom bode to po toľkých rokoch a zápasoch skrátka môže prísť. Zranil som sa v súboji s protihráčom v zápase so Štrasburgom. Vďakabohu, že to nebolo nič vážnejšie. Cítim sa stále lepšie a lepšie,“ povedal Marko Tolič.
Náš kreatívny stredopoliar sa krok po kroku blíži k návratu do hry. „Začal som s behmi, prihrávkami, väčšinu vecí už dokážem robiť s tímom. Snažím sa adaptovať na tréningy na ihrisku. Ešte ma však čaká kľúčová časť – súboje, streľba, plný nábeh s mužstvom. Spoločne s chalanmi fyzioterapeutmi a kondičnými trénermi som tvrdo pracoval v telocvični, no až do tohto týždňa som sa nedotkol lopty. Preto potrebujem opäť cítiť ihrisko a loptu, potom budem môcť postupne začať s menším počtom minút. Nedávam si však konkrétne plány, pretože v takýchto prípadoch nemá zmysel čokoľvek uponáhľať. Treba si všímať, ako telo reaguje na záťaž, a tomu prispôsobiť návrat do hry.“
Marko Tolič je typ futbalistu, ktorý miluje loptu, a často s ňou dokáže vymyslieť niečo jedinečné. O to viac bolo preňho náročné, že sa jej na viac než mesiac ani len nedotkol. „Ale nebojte, ten dotyk je stále tam, nestratil som ho,“ usmieva sa vždy dobre naladený Chorvát. „Za uplynulých šesť týždňov som strávil v posilňovni fakt veľa času. Aj tam to vie byť náročné, no ihrisko je ihrisko. Pri zranení som objavil v sebe nejaké nové veci. V takýchto chvíľach si začnete viac vážiť malé a jednoduché veci, ktoré inak beriete ako samozrejmosť. Mal som viac času na rodinu. To sú všetko pozitíva, ktoré mi pomohli prejsť týmto nie ľahkým obdobím.“
Belasých po reprezentačnej pauze čaká záverečný blok jesenných zápasov. Pred nami je ešte päť kôl v Niké lige a tri duely v Konferenčnej lige. Pevne veríme, že už čoskoro aj s Markom Toličom. Záverečných osem jesenných stretnutí je príležitosťou ako uzavrieť rok v pozitívnom štýle. Belasých najbližšie čaká v sobotu vonku Skalica.
„Slovan je veľký klub, a my sme v ňom preto, aby sme sa vyrovnali s tlakom aj očakávaniami. Je dôležité robiť dobre malé veci, a potom prídu aj tie veľké. Čaká nás záver roka a vždy je to o tom, ako na konkrétne obdobie zareagujete. Verím, že keď budeme dobre trénovať, budeme na ihrisku dominantnejší, sebavedomejší na lopte a výsledkovo úspešní,“ vyhlásil rodák zo Záhrebu.
O tom, že naši hráči si navzájom prajú, presvedčí aj príhoda zo včerajšieho rána. Marka Toliča totiž prebudil telefonát od Cesara Blackmana, ktorý krátko predtým spečatil s Panamou postup na majstrovstvá sveta. „Bleki mi zavolal cez kameru o siedmej ráno a zobudil ma (smiech). V Paname je časový posun, on mal ešte krátko po svojom zápase. Bol veľmi šťastný a kričal mi, že dal taký pekný gól ako panamský Luka Modrič (smiech). Spravil mi fakt veľmi pekné a príjemné ráno. Veľmi sa zaňho teším, pretože po nie ľahkých veciach, ktorými si prešiel, si užíva futbal a život najkrajším spôsobom. Mal som zimomriavky, viem si predstaviť, čo musí preňho znamenať ísť na svetový šampionát so svojou krajinou. Nech si to naplno užije a veľmi mu gratulujem,“ uzavrel Marko Tolič.
