Túžba po práci s najlepšími
Rozhovor s Ľubošom Benkovským.
Ľuboš Benkovský počas letnej prestávky posilnil realizačný tím belasých. Jeden z najmladších trénerov v histórii Niké ligy pred dvomi rokmi priviedol Zlaté Moravce k historickému umiestneniu, keď siahal po účasti v Európe. Dnes pôsobí v najúspešnejšom slovenskom klube, keď pribudol medzi asistentov hlavného trénera. Aj o tom sme sa s ním porozprávali v nasledujúcich riadkoch.
Ako sa zrodil váš príchod do Slovana Bratislava?
Po našich vzájomných zápasoch v lige sme sa po tlačových konferenciách zvykli porozprávať s trénerom Vladimírom Weissom. Bolo cítiť, že sme našli spoločnú reč. To bol prvý okamih. Po mojom konci v Zlatých Moravciach som chcel vyčkať na možnosť, ktorá by ma oslovila a dávala zmysel. Chvíľu úplne neprichádzala. Niekoľko možností tam bolo, ale tá, ktorú som vyhodnotil ako najlepšiu, prišla až pred týmto letom. Mal som už namierené do jedného klubu v našej lige, keď ma oslovil tréner Weiss s otázkou, či by som šiel do jeho realizačného tímu ako asistent trénera.
Čo zavážilo pri rozhodovaní?
Fakt, že môžem pracovať s najúspešnejším trénerom novodobej histórie slovenského futbalu a pre najúspešnejší slovenský klub. Týmto smerom by som sa chcel uberať – pracovať s najlepšími ľuďmi a klubmi. Vtedy sa môžete najviac posunúť a stúpať neustále nahor. Zároveň to vrátiť späť druhej strane, čiže klubu. Priniesť niečo svoje, pomôcť naplniť klubové ciele a dosiahnuť spoločné úspechy.
Pribudli ste k Borisovi Kitkovi a Timotejovi Vajdíkovi, tiež asistenti hlavného trénera. Čo máte v realizačnom tíme aktuálne na starosti?
Spolupracujeme pod vedením hlavného trénera, ktorý na všetko dohliada. V rámci dennodennej prípravy, čiže počas týždňového tréningového cyklu, si delíme základné a najdôležitejšie úlohy. Podieľam sa na analýzach našich zápasov i najbližších súperov. Spoločne hľadáme cesty, ako byť úspešní a dosiahnuť želaný efekt – víťazstvo. V samotnom tréningovom procese dostávam na starosť určité pasáže. Je v tom zahrnutá aj individuálna príprava hráčov či komunikácia.
Ako debutant medzi elitou ste so Zlatými Moravcami zažili skvelú sezónu 2020/21. Obsadili ste piatu priečku, dokázali ste vyhrať v Dunajskej Strede či práve nad nami, čo bol váš premiérový ligový triumf. Na čom ste si vtedy zakladali?
Na organizácii hry smerom dopredu, dozadu a prechodových fázach. Tieto myšlienky mám v hlave stále. Do Slovana som prišiel v inej pozícii. Hlavné slovo má, logicky, hlavný tréner. Nezáleží tak na mojej organizácii hry. Každopádne, ako asistent by som rád pomohol zabehnutému tímu a priniesol svoju pridanú hodnotu. Verím, že to dokážem a budem pre tento klub platný i prospešný.
V Zlatých Moravciach ste odtrénovali takmer celý ročník 2021/22. Počas toho uplynulého sa síce hovorilo o viacerých ponukách z ligových klubov, ako ste však spomenuli, vyčkávali ste na tú najlepšiu alternatívu. Napokon sme vás vídavali na televíznych obrazovkách v pozícii spolukomentátora či experta. Čo vám tento rok dal?
Hľadal som cestu ako byť čo najbližšie pri futbale a na štadiónoch. Nechcel som stratiť kontakt s hráčmi a klubmi. Je vždy dobré pozrieť sa na tento kolobeh aj z trochu vyššej perspektívy a držať si odstup. V priebehu roka som tak zostal v strehu – analyzoval som tímy, hráčov. Držal si prehľad o našej lige. Veľa som cestoval a vyskúšal si úplne inú pozíciu – spolukomentátor či hosť v štúdiu. Videl som, ako sa prezentujú tímy. Vnímal prezentáciu trénerov. V neposlednom rade mi to prospelo po komunikačnej stránke. V dnešnej dobe je pre mňa jednou z najdôležitejších. Nielen k verejnosti či fanúšikom, ale aj hráčom a s realizačným tímom. Mal som možnosť sa v nej zlepšovať. Celkovo ten rok bez angažmánu ubehol rýchlo. Dal mi dobrý nadhľad a prípravu pre novú výzvu.
Proti Slovanu ste dosiahli svoje prvé ligové víťazstvo a zároveň ste boli pri obnovenej premiére Vladimíra Weissa st. na lavičke Slovana v máji 2021. Vtedy sme ešte ´váš´ ViOn zdolali 4:0 a oslavovali sme titul. Ani nie o mesiac ste však vo finále play-off o Európsku konferenčnú ligu viedli v Žiline 2:0 a Európa bola na dosah. Aký je teda Ľuboš Benkovský dva roky od týchto pamätných chvíľ?
Myslím si, že som pokojnejší a snažím sa veci vnímať viac s nadhľadom. Do veľkého futbalu som sa ako tréner dostal veľmi mladý. Prakticky hneď po tridsiatke. Prichádzal som s rešpektom, aj ľudia ma tak vnímali – ako mladého, bez skúseností. Bol som šiesty najmladší v celej Európe. Napriek všetkému, dosiahli sme historický úspech. Zažil som pozitívnu i negatívnu sezónu. Na konci všetkého mi dva roky vo ViOne veľa dali a hlavne ukázali. Neustále sa snažím vnímať nové veci a posúvať sa k tomu, aby som bol lepším trénerom. Najdôležitejšie je nikdy sa neuspokojiť a neprestať sa vzdelávať.
Čo ste prežívali počas svojho prvého európskeho dvojzápasu na lavičke belasých?
Toto sú tie veci, ktoré chcem zažívať. Vidieť ich a byť pri nich. Z trénerského hľadiska ma práve takýto futbal láka, najmä motivuje sa neustále vzdelávať a zlepšovať. Som veľmi rád, že sme to zvládli. Prvá prekážka je za nami, tá ďalšia za rohom. Okamžite po postupe sme sa začali pripravovať na Zrinjski Mostar.
