Ïalší ojedinelý prípad z histórie belasého Slovana. Nielen bratia, ale dokonca dvojièky. Aj s futbalom zaèali spoloène pod vedením A. Hložeka. Pokraèovali v doraste s J. Hodulíkom a keï mali devätnás�, prestúpili z ÈH na druhý breh Dunaja do Slovana. Na obrazovke obdivovali Popluhára a zrazu s ním hrali... V lige zaèali v roku 1967. Ján o nieko¾ko zápasov skôr, ale Jozef ho èoskoro nasledoval. Väèšie perspektívy sa dávali Jánovi, ale kvality sa èoskoro vyrovnali a nikto vám nepovie, ktorý z nich bol lepší. Spolu získali tri tituly federálnych majstrov (1970, 1974 a 1975), spolu sa radovali zo zisku PVP roku 1969 a dvoch Ès. pohárov (1968 a 1974). Ján zaèal v reprezentácii v roku 1968 a do roku 1974 zohral celkovo 21 zápasov, zahrali si aj na MS 1970 v Mexiku. Jozef vhupol medzi reprezentantov, keï už Ján konèil, v roku 1974, a preto sa na trávniku spolu nestretli. Jozef potom reprezentoval 16-krát do roku 1977, keï sa predtým objavil ved¾a Ondruša a získali na ME zlato s výborným hodnotením. To bol vrchol výkonnosti obidvoch obrancov. V belasom drese hral potom Jozef ligu 12 roèníkov, Ján desa�. A práve on sa ako útoèník stal krá¾om ligových strelcov (1972) a v roku 1977 vsietil stý gól, èím sa stal èlenom Klubu ligových kanonierov a jedným z najlepších zakonèovate¾ov v histórii Slovana. Boli to urastené, rýchle a bojovné dvojièky, pod¾a tváre i postavy na nerozoznanie. V roku 1977 bol Jozef na vojenèine v Dukle a reprezentoval v Škótsku vo svojom poslednom zápase. J. Jordan mu zlomil lak�om lícnu kos�, èo vlastne ukonèilo jeho kariéru po dlhom dolieèovaní. Ján narukoval do ÈH Bratislava v tom istom roku a v nižšej sú�aži už ostal na dlhšie. Jozef bol aj poslancom Národnej rady SR, Ján bol a je stále tajomníkom ŠKP Devín (býv. ÈH). Jozef zohral v lige 268 zápasov, Ján 286. Takmer ako stopercentné dvojièky, ktoré èasto dodnes vída� na Tehelnom poli, kde prežili v živote najviac radosti. Zaujímavé, že trénerstvo ich ve¾mi nepri�ahovalo.
















