ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Pod vplyvom vtedaj��ch politicko-ekonomick�ch tlakov a z�ujmov do�lo 5. augusta roku 1961 k zl��eniu TJ �NV Slovan a TJ Dimitrov. Do n�zvu najpo�etnej�ieho bratislavsk�ho �portov�ho klubu preniklo meno druh�ho najv��ieho chemick�ho podniku na Dunaji (Chemick�ch z�vodov Juraja Dimitrova) a vznikol Slovan CHZJD Bratislava.

Po zl��en� spom�nan�ch klubov do�lo k celkovej zmene v �lenskej a funkcion�rskej �trukt�re klubu, pri�om sa podstatne roz��rila materi�lno-technick� z�klad�a jednoty. Pribudli nov� �portovisk� a �portov� zariadenia, nov� TJ dostala do daru napr�klad are�l v Mierovej kol�nii. Pod vplyvom urbanistick�ho z�meru a pl�novit�ho rozvoja investi�nej v�stavby v Bratislave, do�lo po roku 1961 aj rekon�trukcii u� zastaran�ho �tadi�na resp. are�lu na Tehelnom poli. V�sledkom bola zv��en� div�cka kapacita na 45.000 miest, vybudovanie umel�ho osvetlenia, nov� B-trib�na so �at�ami a kab�nami pre hr��ov, in�tal�cia svetelnej tabule, v�stavba novej tr�vnatej plochy a ozvu�enie cel�ho futbalov�ho are�lu.

Po�as dvadsa�osemro�nej existencie Slovana CHZJD pod t�mto n�zvom priniesli futbalisti na Teheln� pole historick� �spechy, ale aj najsmutnej�ie a dovtedy nepoznan� obdobie bez ��asti belas�ch v najvy��ej �t�tnej s��a�i. Okrem troch majstrovsk�ch titulov v b�valej �eskoslovenskej lige (69-70, 73-74 a 74-75) skon�ili belas� aj sedemkr�t na druhom mieste a ??? nena�li premo�ite�a ani v piatich sez�nach �eskoslovensk�ho poh�ra. Futbalisti Slovana CHZJD, ktor� v roku 1969 triumfovali po v�azstve 3:2 nad FC Barcelonou v Bazileji vo fin�le Poh�ra v�aza poh�rov, sa zasl��ili o najv��� klubov� �spech v celej hist�rii �eskoslovensk�ho futbalu.

E�te predt�m v roku 1962 si v�ak zaknihovali slovanisti do belasej hist�rie premi�rov� v�azstvo v �eskoslovenskom poh�ri a tento triumf zopakovali aj v nasleduj�cej sez�ne. Rok 1962 sa v�ak niesol v znamen� �spechu �eskoslovenskej reprezent�cie, ktor� zopakovala na MS v Chile strieborn� �spech z roku MS 1934 v R�me. V�razn� podiel na tom, �e vo fin�le svetov�ho �ampion�tu si mohli �eskoslovensk� futbalisti porovna� kvality so sl�vnou Braz�liou (1:3), mali aj slovanisti - brank�r Viliam Schrojf a stop�r J�n Popluh�r. Schrojf, ktor� pripravil o nervy na pam�tnom chilskom �ampion�te nielen mili�ny ma�arsk�ch priaznivcov, si z juhoamerick�ho kontinentu odviezol so�ku pre najlep�ieho g�lmana majstrovstiev. Slovensk� futbalista storo�ia - Popluh�r, ktor� sa nesk�r stal aj kapit�nom �eskoslovenskej reprezent�cie, odvtedy pravidelne dost�val pozv�nky na prest�ne exhibi�n� z�pasy po celom svete.

Kr�tka dekadencia belas�ho futbalu sa na Tehelnom poli len do�asne usadila v sez�ne 1965-1966, kedy slovanisti tuho bojovali o z�chranu. U� v nasleduj�cej sez�ne v�ak zverenci tr�nera J�na Hucka mohli pochv�li� �tat�tom �eskoslovensk�ho vicemajstra a tak sa za�ala tvori� sk�sen� partia, ktorej vrcholom bol �spech na �tadi�ne Sv.Jakuba v Bazileji. Od 1. janu�ra 1968 prevzal belas� mu�stvo b�val� hr�� Slovana Michal Vi�an, ktor� pri�iel s progres�vne r�chlou a jednoduchou koncepciou hry. Po triumfe v �eskoslovenskom poh�ri mali slovanisti pr�vo �tartova� v eur�pskej klubovej s��a�i PVP. Priekopn�k a strat�g Vi�an vyu�il zimn� pr�pravu v roku 1969 na turn� po Argent�ne, kde belas� hrali na kvalitnej��ch ter�noch a pred �tvr�fin�le PVP proti AC Tur�n tak u� boli rozohrat�. Po tvrdom dvojz�pase s tur�nskym AC a v�azstv�ch 1:0 a 2:1 nasledoval nemenej bolestn� prek�ka v podobe �k�tskeho mu�stva AFK Dunfermline. Slovanisti post�pili po dvoch semifin�lov�ch g�loch J�na �apkovi�a a v�sledkoch 1:1 a 1:0. V sl�vnom �vaj�iarskom fin�le 21. m�ja aj za pr�tomnosti asi tis�cky belas�ch fan��ikov �okoval favorita g�lom u� v �vodnej min�te Cvetler. V 17. min�te s�ce vyrovnal Zaldua, ale zasko�en� �panieli v priebehu cel�ho z�pasu len do�ahovali, preto�e do pol�asu sk�rovali belas� e�te dvakr�t. Najprv Hrivn�k v 31. min�te zakon�il presnou strelou spoza �estn�stky uk�kov� s�lo, ktor� �spe�ne realizoval a� z postu predstop�ra (stredn�ho obrancu). V z�vere pol�asu pohotovo rozohral vhadzovanie najlep�� hr�� na ihrisku Jokl na J�na �apkovi�a, ktor� loptu po kr�tkom �printe poslal do siete. Sl�vny katal�nsky ve�koklub sa zmohol v ne�akane �to�nom fin�le PVP u� len na skorigovanie v�sledku z�sluhou Rexacha priamo z rohov�ho kopu. Slovanisti cenn� v�azstvo udr�ali a tak po n�vrate na ceste z letiska v Ivanke do bratislavsk�ch ul�c ich v�tal stotis�cov� dav.

Polstoro�ie svojho vzniku tak belas� osl�vili zatia� najv���m �spechom v hist�rii Slovana. Do k�dra tr�nera M. Vi�ana patrili v sez�ne 1968 - 1969 t�to hr��i: Bohumil Bizo�, �udov�t Cvetler, J�n �apkovi�, Jozef �apkovi�, Jozef Fillo, Jozef Hat�r, J�n Hlavenka, Alexander Horv�th (kapit�n), Ivan Hrdli�ka, Vladim�r Hrivn�k, Karol Jokl, Jozef Kont�r, Ladislav M�der, Peter Mutkovi�, Michal Sokol, J�n Zlocha, �udov�t Zlocha a Alexander Vencel. Sl�vny rod�k z Bernol�kova - Popluh�r na jar roku 1968 opustil Teheln� pole a na dva roky sa up�sal franc�zskemu Olympique Lyon.

V�aka medzin�rodn�m sk�senostiam nech�balo belas�m zdrav� sebavedomie ani v n�sleduj�cej sez�ne 1969 - 1970, v ktorej pod veden�m M. Vi�ana prelomili hegem�niu troch majstrovsk�ch titulov trnavsk�ho Spartaku. Slovan z�skal vtedy po 15 rokoch �al�� majstrovsk� titul, av�ak tentoraz u� v 16-�lennej lige. Slovensk� futbal pre��val zlat� �asy, ktor� v roku 1970 mierne defraudovali v�sledky nepripravenej �eskoslovenskej reprezent�cie na MS v Mexiku. V k�dri n�rodn�ho t�mu na svetov� �ampion�t figurovalo a� sedem vtedaj��ch hr��ov Slovana - Vencel, J. Zlocha, Hrdli�ka, Jokl, J�n �apkovi�, Hrivn�k a Horv�th. �al�ie vytriezvenie pre futbalistov z Teheln�ho pola pri�lo v 1. kole PVP, v ktorom belas� prekvapuj�co vypadli s Dinamom Z�hreb.

V tomto obdob� sa po �re tr�nerskych osobnost� zjavil na slovenskej sc�ne nesk�r uzn�van� odborn�k a priekopn�k Jozef Venglo�. B�val� hr�� Slovana, ktor� u� ako 19-ro�n� s n�m z�skal majstrovsk� titul v roku 1955, zav�tal na Teheln� pole tentoraz ako tr�ner na jese� roku 1973. Ru�ombersk� rod�k a nesk�r aj ��f tr�nersko-metodickej komisie FIFA nadviazal na cie�avedom� pr�cu svojich slovanistick�ch predchodcov a �al�� titul �eskoslovensk�ho vicemajstra zo sez�ny 1971 - 1972 pod veden�m tr�nera J�na Hucka (V sez�ne 1971 - 1972 bol kr�om ligov�ch kanonierov J�n �apkovi� s 19 g�lmi). To u� mal za sebou tr�ner Venglo� p�sobenie v Austr�lii, ko�ickom VSS ako aj �spech na medzin�rodnej sc�ne. V roku 1972 toti� priviedol spolo�ne s tr�nerom J. F�berom (nesk�r pribral aj asistenta M. Kva�eka) �eskoslovensk�ch mlad�kov k eur�pskemu titulu na ME hr��ov do 23 rokov.

V roku 1974 tak aj v�aka Venglo�ovi strieda �spe�n� trnavsk� �ru op� bratislavsk�. Re�ovo zdatn� svetobe�n�k Venglo� aj v�aka otvorenej komunik�cii s hr��mi za�al v Slovane zav�dza� profesionalizmus a sofistikovan� poznatky do praxe. Pod veden�m tr�nera Venglo�a, ktor� na Tehelnom poli modernizoval najm� starostlivos� o hr��ov, ich denn� re�im, ako aj tr�ningov� met�dy a samotn� hern� syst�m, z�skal Slovan v dvoch sez�nach po sebe (1973 - 1974 a 1974 - 1975) �iesty a siedmy majstrovsk� titul. Navy�e, o �ist� majstrovsk� hetrik pri�li "Venglo�ovci" v sez�ne 1975 - 1976 aj v�aka reprezenta�n�m povinnos�ami. V tom �ase u� toti� sedel Venglo� na dvoch stoli�k�ch a spolo�ne s reprezenta�n�m tr�nerom V�clavom Je�kom kreovali z�klady pre historick� �spech n�rodn�ho t�mu v Belehrade. Klubov� a reprezenta�n� koncepcia boli synchronizovan� a tak si tr�ner Venglo� preveroval modern� poznatky v pr�prave Slovana aj reprezenta�n�ho mu�stva vtedaj�ej �SSR (�eskoslovensk� socialistick� republika). Oba futbalov� kolekt�vy v roku 1975 neprehrali ani jeden s��a�n� resp. medzi�t�tny z�pas!!!.

Vrcholn� �spech slovensk�ho futbalu sa via�e na rok 1976, kedy reprezent�cia �SSR tvoren� z drvivej �asti hr��mi Slovana, z�skala eur�psky titul na ME v Belehrade. V pam�tnom fin�le 20. j�na na �tadi�ne Crvenej zvezdy zv�azila �SSR nad obhajcom titulu Nemeckom 3:2 a� po penaltovom rozstrele. Zlat� medaily dostali okrem tr�nera Venglo�a a brank�ra Alexandra Vencela a� �iesti hr��i z�kladnej zostavy majstrov Eur�py - Jozef �apkovi�, Koloman Go:gh, Mari�n Masn�, Anton Ondru�, J�n Pivarn�k, J�n �vehl�k. Navy�e, v k�dri �SSR figuroval aj Du�an Galis, av�ak vtedy e�te ako hr�� VSS Ko�ice). /Zostava �SSR vo fin�le ME 1976 v Belehrade: Viktor - PIVARN�K, JOZEF �APKOVI�, ONDRU�, K. GO:GH - Dobi� (94. Fr. Vesel�), Panenka, J. M�DER - M. MASN�, �vehl�k (80. Jurkemik), tr�neri: V. Je�ek a J. Venglo�/

Z vysokej v��ky priamo na zem v�ak dopadla belas� pospolitos� u� v nasleduj�cej ligovej sez�ne 1976 - 1977, v ktorej zachra�oval bratislavsk� renom� �smeho Slovana konkuren�n� Inter s titulom �eskoslovensk�ho vicemajstra. Z Teheln�ho pola odi�iel tr�ner Venglo�, ktor�ho op� vymenil Vi�an. Belas� mali g�lov� suchoty, v Slovenskom poh�ri vypadli u� vo �tvr�fin�le a za�al sa rozklad ve�k�ho Slovana i reprezenta�n�ho t�mu majstrov Eur�py. Ani sp�tn� ro��da a kr�tky n�vrat tr�nera Venglo�a nepomohli zastavi� �rtaj�cu sa kr�zu najsl�vnej�ieho slovensk�ho klubu. Prepojenos� a vz�jomn� z�vislos� Slovana a n�rodn�ho t�mu sa op� potvrdila, preto�e �raduj�ci majster Eur�py �SSR nepost�pil na fin�lov� turnaj MS 1978 do Argent�ny. �iasto�nou satisfakciou bol zisk bronzovej medaily na ME 1980 v Taliansku a olympijsk� triumf na OH 1980 v Moskve. V oboch n�rodn�ch v�beroch tr�nera Venglo�a, v�ak patrili k stabilnej z�kladnej zostave u� len traja slovanisti - Go:gh, Masn� a Ondru� !!.

Na Tehelnom poli sa za�ala pozornos� e�te viac upriamova� na v�chovu ml�de�e, ale majstrovsk� tituly �iakov v osemdesiatych rokoch boli len slabou n�plas�ou pre la�n�ch priaznivcov Slovana. Belas� s�ce v roku 1982 zv�azili vo fin�le �eskoslovensk�ho poh�ra nad Bohemians Praha (0:0, 4:2 na penaltov� rozstrely), av�ak to bola na dlh� roky labutia piese�. V poslednom kvalifika�nom z�pase ME 1984 proti Rumunsku na Tehelnom poli bol v reprezent�cii �SSR jedin�m slovanistom striedaj�ci Milan Luhov�, ktor� vyrovnal na 1:1. Od kritickej sez�ny 1977 - 1978 Slovan upadal st�le hlb�ie a v roku 1983 bojoval o ligov� z�chranu s Brnom. Nepomohlo v�ak ani trojro�n� p�sobenie tr�nera Antona Malatinsk�ho, ktor� bol strojcom trnavsk�ch �spechov. �ierne druholigov� mra�n� definit�vne zatienili Teheln� pole v sez�ne 1984 - 1985, kedy belas� pod veden�m tr�nerov Hucka a Oberta opustili po 50. rokoch najvy��iu s��a�. Vtedy padla aj posledn� ba�ta �eskoslovensk�ho futbalu, preto�e Slovan bol od zalo�enia I. �s�K do roku 1985 jedin�m klubom, ktor� nikdy neopustil najvy��iu celo�t�tnu s��a�!!!

Po troch sez�nach str�ven�ch v Slovenskej n�rodnej lige (1. SNL) sa podaril slovanistom n�vrat do celo�t�tnej s��a�e. V sez�ne 1987 - 1988 si belas� vybojovali n�vrat do najvy��ej ligy pod veden�m tr�nera J�na Zachara, po ktorom prebral na dve sez�ny taktovku Jozef Jankech. Neskor�� tr�ner slovenskej repezent�cie pripravil �rodn� p�du pre �spechy kou�a Du�ana Galisa, ktor� si z�skal d�veru viacer�ch talentovan�ch slovanistov vr�tane Petra Dubovsk�ho, Milo�a Gloneka a Ondreja Kri�tof�ka u� v rezervnom B-t�me.