„Ťažký zápas s veľmi nešťastným koncom. Dá sa povedať, že moja emócia prevládla nad rozumným riešením na konci zápasu. Prehru beriem na seba. Nepodarilo sa mi dobre striedať a nešťastne sme inkasovali. Ferencváros bol veľmi efektívny, prakticky do čoho kopol bol gól. My sme mali dosť veľa brejkových šancí s nie dobrými riešeniami v šestnástke, chýbala nám kvalita vo finálnej fáze. V závere som zvolil nešťastné riešenie. Chcel som vyhrať, dával som čerstvého Vlada a Aleksandara Čavriča. Vlado sa žiaľ zranil, asi si na natrhol, resp. roztrhol lýtko. Nevyriešili sme tam dobre odrazenú loptu, potom prišiel štvrtý gól, keď sme hrali vabank. Emócia mi zatemnila mozog, zle som striedať, mali sme to dohrať za stavu 1:2. Skoré striedanie Jurija Medveděva nám nepridalo na pohode, verím, že Jurij bude v poriadku. Začali sme s tromi obrancami a v päťke vzadu. Pred zápasom som mal dilemu, či dať od začiatku Lukáša Pauscheka alebo Andrého Greena, rozhodol som sa pre Pauscheka. Museli sme reagovať, Green šiel do hry a prešli sme na systém 4-2-3-1, čo sa ukázalo ako nie zlé. Mohli sme vyššie napádať a súper nemal taký dlhý čas na rozohrávku. Cez prestávku som hráčom povedal, že musíme dvihnúť hlavy a určite dáme góly. Aj sme dali pekný zo štandardky. V určitej fáze za stavu 1:2 sme mali dominanciu v držaní lopty, chcel som v závere rozhodnúť, aj Ferencvárosu už chýbali sily. Žiaľ, ukázalo sa to ako nesprávne a prehrali sme. Som nahnevaný sám na seba a sklamaný. Hráčov nemám za čo viniť, hrali sme dobre na hranici svojich schopností, no záver nám nevyšiel, čo beriem na seba. Veľmi to bolí a mrzí, všetci sme veľmi chceli.“
