Ivan Vukomanovič

[jozef11]

Dávam do pozornosti článok (profutbal.sk, 30.10.2017) - Analýza: Čo zlomilo väz Ivanovi Vukomanovičovi?

V posledných hodinách sa v bratislavskom Slovane udiala už tridsiata prvá trénerská zmena pri A-mužstve v 21. storočí. Aj keď ešte v lete tréner Ivan Vukomanovič prepisoval históriu, keď ako prvý lodivod od éry majiteľa Ivana Kmotríka vydržal na lavičke dlhšie ako jeden kalendárny rok, napokon sú aj jeho dni koncom októbra definitívne zrátané.
Srbskému kormidelníkovi sa snaha uprieť nedá. Od príchodu na ňom bolo badať odhodlanie a jasnú víziu. Naučil sa jazyk, hoci to ako hovoril nebolo jednoduché, v priebehu trištvrte roka odmietol ponuku z najvyššej súťaže v Belgicku i od anglického Birminghamu. V Slovane sa cítil dobre, nechcel odísť od rozrobenej práce a veril stanoveným cieľom. Napriek tomu po roku a štvrť jeho poslanie končí, vedenie klubu definitívne rozhodlo o zmene na lavičke a opäť sa v Bratislave začína od začiatku. Prečo sa skončila misia Ivana Vukomanoviča?

Dôvod 1: Posúvajúci sa deadline
Keď Vukomanovič s asistentom Radenkovičom prišli do Slovana, boli si vedomí, že ich čaká kvantum práce. Upozorňovali, že mužstvo sa bude ešte za pochodu skladať a nastane mnoho zmien, nielen hráčskych. Najprv sa hovorilo, že nový Slovan budeme vidieť od jari. Na jar sa však povedal začiatok novej sezóny, v lete sa čakalo do konca prestupového obdobia na posily a najnovší prezentovaný termín bol od nového roka. Toho sa však už Vukomanovič trénersky nedožil.
Bratislavský klub vždy mal a za každých okolností mať bude len tie najvyššie ciele. Keď sa po prvej sezóne podarilo získať do vitríny len Slovenský pohár, dalo sa to vnímať ako ťažký úvod znovuzrodenia belasej značky. Keď však po investovaných miliónoch do štadióna či hráčskeho kádra (Rabiu, Holman, Hološko a ďalší) prišiel neúspech v Česko-Slovenskom Superpohári, hanebný výbuch v Európskej lige a po štrnástich kolách narástlo manko na čelo fortunaligovej tabuľky už na desať bodov, a to navyše na odvekého rivala z Trnavy, zmena jednoducho nastať musela. Deadline nového Slovana nebol splnený.

Dôvod 2: Absolútny nezáujem publika
Slovan má ako historicky najúspešnejší slovenský klub množstvo fanúšikov nielen v Bratislave, nielen po celom kraji, ale aj vo vzdialenejších obciach a mestách. Počas osemročného vyhnanstva na Pasienkoch sa návštevy permanentne znižujú na minimum, záujem o Slovan však stále je. „Ľudia chcú vidieť hráčov, ako bojujú pre dres Slovana a keď to uvidia, tribúny sa zaplnia viac,“ povedal Vukomanovič po domácom zápase s Pjunikom Jerevan, keď ich 1600 ľudí vyprevádzalo z ihriska potleskom. Na druhé predkolo proti Lyngby Kodaň si našlo cestu na Pasienky bezmála štyritisíc fanúšikov. Na takú návštevu si v tomto bode pohárovej súťaže Slovan nepamätá. Prehra 0:1 doma a 1:2 vonku však znechutila všetkých fanúšikov.
Slovan po tragickom účinkovaní v pohárovej Európe opäť odpísalo veľa, možno aj skalných, priaznivcov. Hoci belasí začali sezónu demoláciou Prešova (5:1), návšteva na prvom domácom zápase im utvorila zrkadlo - prišlo len 845 divákov. „Po blamáži v Európskej lige to nie je žiadne prekvapenie. Pri takýchto výkonoch ani nič iné čakať nemôžeme,“ tvrdil kapitán Boris Sekulič po tesnom víťazstve 2:1. Slovan sa však nedokázal dlhodobo vzchopiť, z týždňa na týždeň predvádzal striedavé výkony. Na duel s Michalovcami v 9. kole prišlo historicky najmenej platiacich divákov – 295. „Na takúto nízku návštevu si nepamätám, i na tréningy Besiktasu chodilo viac fanúšikov,“ podotkol Hološko.
Posledný domáci zápas proti beznádejne poslednej Senici si pozrelo priamo na Pasienkoch menej ako päťsto divákov. Zrejme aj majiteľ Ivan Kmotrík si už povedal, že stavať nový štadión pre pár desiatok ľudí význam nemá a zmenu treba spraviť kým je čas. Od budúcej sezóny sa totiž belasí konečne vracajú späť na Tehelné pole, ani domovský štadión sa však pri podobných výsledkoch a hre nezaplní.

Dôvod 3: Kvalitná defenzíva s katastrofálnymi výsledkami
O defenzíve Slovana by na prvý pohľad nikto ani na chvíľu nepochyboval - medzi tromi žrďami bol jasnou jednotkou bývalý reprezentant Ján Mucha, chrbát mu kryl mládežnícky reprezentant Dominik Greif. V obrannej formácii sme našli ďalšieho skúseného reprezentanta Kornela Salátu, vynikajúceho kapitána Borisa Sekuliča, kedysi jedného z najlepších obrancov ligy Milana Rundiča, z mladíkov sa dobre javil Juraj Kotula, prišiel aj bulharský reprezentant Vasil Božikov či navrátilec Erik Čikoš. Obrana na tom bola tak dobre, že si Slovan mohol dovoliť poslať v lete michalovskú hviezdu Vernona de Marca na ročné hosťovanie do Lechu Poznaň.
Človek by si povedal, že tých hráčov stačí poslať do boja. Ktovie, či si to myslel aj tréner Vukomanovič, výsledky defenzívnej práce mužstva sú totiž čírou katastrofou. Slovan za štrnásť kôl nedokázal udržať čisté konto ani raz, a to už má za sebou dva zápasy aj proti outsiderom z Prešova i Senice. Ťarchu zodpovednosti nechali na začínajúcom dvadsaťročnom Greifovi, mužstvo opustili Mucha i Krnáč, konkurenciou sú ešte mladší Valach a Rybár. „Bolo pre mňa mimoriadne prospešné začínať kariéru popri takýchto brankároch. Preberal som s nimi veľmi veľa, nielen športových situácií, ale aj osobných vecí. Obaja mi pomáhali ako sa len dalo a v tíme chýbajú, určite nie iba mne,“ komentoval mladík odchod svojich mentorov. Bilanciou Slovana je za štrnásť kôl 21 inkasovaných gólov - viac majú na konte len Trenčín, Podbrezová, Prešov a Senica v spodnej časti tabuľky. A práve tie ich už stáli veľké množstvo bodov...

Dôvod 4: Kde sú odchovanci?
Ak sa niekto spýta na plusy najvyššej slovenskej súťaže, na prvom mieste sa núka tvrdiť, že môžeme vidieť v akcii mnoho mladých hviezd, ťahúňov mládežníckej reprezentácie a budúce opory národného mužstva seniorov. Nebolo to tak dávno, čo po slovenských trávnikoch pobehovali Škriniar, Lobotka či Bénes. Odchovanci bratislavského Slovana však boli dlhodobo odstavovaní na druhú koľaj. Čakalo sa, že práve Ivan Vukomanovič prinesie do bojov mladú belasú krv. Uprostred zimnej prípravy ju vychválil (viď video), samotní odchovanci ho považovali za najsprávnejšiu voľbu, nechal sa počuť mladík Kotula. V jarnom tradičnom derby s Trnavou (3:0) boli ozdobami práve mladíci Samuel Šefčík a Patrik Pinte...
Realita posledných týždňov a mesiacov však opäť nenahráva mladíkom zo Slovana. Zatiaľčo Juraj Kotula patril minulú jar medzi ťahúňov Senice, po návrate do Slovana šance nedostáva, ba v pohárovom dueli proti Myjave ukázal veľký výkonnostný prepad. Evidentný vzrast naopak vidieť na stredopoliarovi Marekovi Rigovi, ktorý od leta zamieril na hosťovanie na Záhorie. Spomínaný mladík Pinte, o ktorého sa zaujímal aj reprezentačný tréner dvadsaťjednotky Hapal, bol predaný do priemerného maďarského celku. Práca s mladíkmi končila pri podpisoch profesionálnych zmlúv, reálne však ani polroka po podpise budúce hviezdy nesedeli čo i len na lavičke, príkladom môže byť Samuel Kozlovský. Ba aj tie najmladšie nádeje ako šestnásťročný Tomáš Filipak opúšťajúbelasú loď, aby mohli napredovať...

Dôvod 5: Trénerove kone
Každý tréner má hráčov, ktorým dôveruje a často sa stáva, že si ich dotiahne sám. Ak ale novic v kádri nepredvádza dostatočné výkony, vina ide na vrub trénera, ktorý stojí za jeho príchodom. Predchodca Vukomanoviča zodpovedal za mená ako Scott, Pliatsikas, De Sa či Ligeon, aj srbský kouč však mal pár nákupov, ktoré súčasným priaznivcom Slovana nevoňajú. Mladík Uroš Damnjanovič po pár šanciach ďalšie nedostáva, ľavý obranca Adamantios Chouchoumis vytlačil zo zostavy Františka Kubíka či mladú nádej Kozlovského a ani Aleksandar Čavrič v posledných dueloch neukazoval také zapálenie, než v časoch, keď do Slovana prišiel...
„V slovenskej lige máme podľa mňa prehnané množstvo legionárov. Tí často nespĺňajú ani minimálnu kvalitu, aby v najvyššej súťaži pôsobili a len berú priestor slovenským chlapcom. Zo Slovana môžem menovať - Juraj Kotula ako reprezentant do 21 rokov, Samo Kozlovský ako reprezentant do 19 rokov sú bezpochyby na vyššej úrovni ako Ligeon či de Sa. Takisto osemnásťročný Martin Vician, ktorý miluje Slovan, je po všetkých stránkach inde ako napríklad Uroš Damnjanovič. Ak ale chcel mať vidinu štartu medzi seniormi, musel toto leto odísť do Baníka Ostrava, pretože pri koncepcii v Slovane nemá šancu sa z akadémie presadiť,“ kritizoval pred časom bývalý tréner Slovana Vladimír Koník smerovanie belasého celku. Zmení sa to príchodom nového trénera Bratislavčana Martina Ševelu? Alebo sa budú opäť cyklicky opakovať chyby predchádzajúcich koučov? To ukážu najbližšie mesiace...

Analýza je dosť trefná. Uvidíme. Slovan do toho!!!