Spomínať sa má na majstrov ale aj legendy
Sila legendárneho tímu Slovana bola v divákoch a vo filozofii klubu a hráčov.
Belasých majstrov z roku 1992 proti tímu futbalových zázrakov viedol na podujatí Legendy v Pezinku z lavičky muž, ktorý bol hlavným trénerom vtedajšieho slávneho mužstva. Dušana Galisa sme vyspovedali ešte pred úvodným výkopom. Boli sme zvedaví, aké chvíle zažíva kouč pri riadení mužstva, ktoré sa stalo legendárnym.
„Pre mňa to bola hlavne česť, pretože som bol vtedy začínajúci tréner. Musím však povedať, že chémia medzi mnou a hráčmi fungovala okamžite. Bol som zároveň trénerom i starším kamarátom, to znamená, že som rozumel ich žartom, aj ich životnej filozofii, povinnostiam a tak ďalej. Bol som súčasťou tímu a som rád, že hráči si vážili klub, v ktorom vyrastali a boli na neho hrdí. Najmä pri zápasoch vonku, keď na nich diváci pokrikovali si chlapci v kabíne bili do pŕs a odhodlane hovorili, že my sme Slovan a my im ukážeme a pobijeme sa za náš klub,“ spomínal Dušan Galis.
Rovnako ako hráči, tak i bývalí tréneri či funkcionári klubu privítali akciu Legendy v Pezinku. Podľa kormidelníka federálnych majstrov musia byť podobné akcie povinnosťou.
„Vnímam to tak, že po určitých rokoch by sme mali spomínať nielen na majstrov, ale i na legendy klubu presne tak, ako to bolo v sobotu v Pezinku. Všetci čo sa predstavili na ihrisku pre Slovan niečo urobili a malo by byť povinnosťou organizovať podobné spomienky. Všetci si to zaslúžia,“ myslí si bývalý tréner belasých šampiónov.
Dušan Galis bol v čase svojho angažmánu známy tým, že od svojich zverencov požadoval vždy stopercentný výkon, akúkoľvek úľavu vždy tvrdo trestal. Napriek tomu, že v priateľskom zápase išlo predovšetkým o spomienku, svoje mužstvo nemusel motivačne naladiť.
„Týmto hráčom netreba nič hovoriť. Oni vedia, že budú chcieť vyhrať a ukázať divákom v Pezinku, že futbal hrať nezabudli,“ prezradil niečo z taktiky kormidelník Slovana.
Na mužstvo z 92-ého nedá žiaden fanúšik belasých dopustiť. Tréner Galis prezradil, kde bola najväčšia sila vtedajšieho Slovana.
„Najväčšia sila môjho Slovana bola v divákoch a vo filozofii klubu a hráčov. Diváci boli naši a my sme boli ich. Pokora hráča k divákovi a diváka k hráčom boli vtedy neuveriteľné,“ uzavrel svoje spomienky jeden z najúspešnejších slovenských trénerov vôbec.