ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

V�voj futbalu a �portu nielen na Slovensku v�razne ovplyv�ovala v obdob� okolo roku 1939 predmn�chovsk� atmosf�ra. Okrem ekonomick�ch probl�mov, ktor� napr�klad obmedzovali vypl�canie odmien a zav�dzanie aspo� �iasto�n�ho profesionalizmu do slovensk�ch klubov, sa s bl�iacimi vojnov�mi mra�nami stup�ovala n�rodnostn� nezn�anlivos� a antisemitizmus. Na jar roku 1938 prenikli proti�idovsk� n�lady aj do bratislavsk�ho klubu a obe�ou sa stal tr�ner J�zsef "�ibi" Braun, ktor� ako jeden z mnoh�ch Bratislav�anov - Pre�por�kov musel nedobrovo�ne opusti� mesto na Dunaji. Po mn�chovskom dikt�te do�lo v roku 1939 k rozpadu �SR a s��asne vzniku auton�mneho Slovenska. Tento historick� fakt mal ve�k� vplyv aj na zmenu n�zvu bratislavsk�ho futbalov�ho klubu a tak sa z I. �s�K Bratislava stal �K Bratislava. Na mimoriadnom valnom zhroma�den�, ktor� sa uskuto�nilo 7. febru�ra 1939 schv�lili pr�tomn� zl��enie I. �s�K Bratislava s klubom �K Mestsk� z�vody pod nov�m n�zvom - �portov� klub Bratislava. Za predsedu klubu zvolili MUDr. �tefana �ongr�dyho a tajomn�ka Aloisa Sedl��ka (nesk�r Ladislav Nedb�lek).

Ani �al�ie udalosti nedali na seba dlho �aka�. V�aka politick�m z�ujmom a aktivit�m nacistick�ho Nemecka a horthyovsk�ho Ma�arska pri�lo len Slovensko zo d�a na de� o 10.000 km2 svojho �zemia a 850.000 obyvate�ov. Pripojen�m ju�n�ch a v�chodn�ch oblast� Slovenska a celej Podkarpatskej Rusi k Ma�arsku zanikla aj najvy��ia slovensk� futbalov� s��a� - Slovenskopodkarpatorusk� div�zia. Spom�nan� politicko-spolo�ensk� udalosti mali vplyv aj na celkov� organiz�ciu futbalu pod Tatrami a tak sa 26. novembra 1939 ustanovil Slovensk� futbalov� zv�z (SFS) v �iline. Ten nariadil slovensk�m klubom, aby vyst�pili z �SSF a prihl�sili sa do SFS najnesk�r do 31. decembra 1939. SFS �alej rozhodol, �e v doteraj��ch ligov�ch s��a�iach sa na Slovensku u� nebude pokra�ova�, ale I. �s�K e�te dokon�il �t�tnu ligu. Slovensk� a �esk� zv�z v�ak mali na�alej spolu tvori� �eskoslovensk� asoci�ciu futbalov�.

Zo v�etk�ch �portov�ch klubov pod Tatrami postihol mn�chovsk� dikt�t azda najv�raznej�ie pr�ve klub I. �s�K respekt�ve jeho n�stupcu �K Bratislava. Predchodca �K Bratislava mal za predmn�chovskej republiky v majetku klubu futbalov� ihrisko s atletickou dr�hou na mieste niekdaj�ieho �tadi�na �H Bratislava v Petr�alke. Futbalov� ihrisko s drevenou trib�nou sl��ilo svojmu ��elu od roku 1919, �tvorpr�dov� atletick� tra� od roku 1926. Po anexii Petr�alky (vtedaj�� n�zov Engerau) hitlerovsk�m Nemeckom v�ak pri�iel �K Bratislava ako n�stupca I. �s�K nielen o kvalitn�ch s�perov, ale po takmer 20 rokoch aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocn� ruku podala belas�m mestsk� rada poskytnut�m ihriska a b�val�ho cvi�iska Sokola Bratislava (v priestore dne�n�ho NTC) na vtedaj�ej Tyr�ovej ulici (nesk�r ul. Odboj�rov), ktor� si e�te v roku 1933 prenajali od Robotn�ckej telocvi�nej jednoty spolo�ne �K Patr�nka a �K �elezni�iari. Pr�ve v t�chto priestoroch sa za�alo v roku 1939 s v�stavbou p�vodn�ho futbalov�ho ihriska s atletickou dr�hou na Tehelnom poli, ktor� pre�iel nesk�r v 70-tych rokov v�raznou rekon�trukciou. E�te predt�m sa v�ak na niekdaj�om cvi�isku Sokola Bratislava uskuto�nil 27. augusta 1939 prv� medzi�t�tny z�pas Slovenska, v ktorom dom�ci zv�azili nad Nemeckom 2:0 g�lmi Arp�a a Lukn�ra (obaja �K Bratislava).

Z�blesk na lep�ie �asy definit�vne svitol zanietencom z bratislavsk�ho klubu 10. decembra 1939, kedy za�ali zemn� pr�ce na v�stavbu nov�ho �tadi�na. Stavite� J. Janou�ek dal n�vrh postavi� reprezenta�n� �tadi�n a Ing. arch. K. Gross ho zrealizoval. O necel� rok nesk�r, presnej�ie 26. septembra 1940 zorganizovalo vedenie �K Bratislava ofici�lne otvorenie dohotoven�ho �tadi�na na Tehelnom poli. Nov� futbalov� st�nok mal 70 m dlh� trib�nu s 1750 miestami na sedenie a kapacita v h�adisku st�pla na 25.000 �ud�. Prv� medzin�rodn� stretnutie na Tehelnom poli sa uskuto�nilo 27. okt�bra 1940 a �K Bratislava v �om remizoval s Herthou Berl�n 2:2 (oba g�ly dom�cich dal Lukn�r).

Futbalistov �K Bratislava po premenovan� klubu a zru�en� 12-�lennej �t�tnej ligy, �akala v �al��ch �iestich sez�nach podstatne menej kvalitn� konkurencia. V samostatnej slovenskej lige z�skali futbalisti �K Bratislava v obdob� od roku 1939 do 1945 �tyrikr�t titul. Predchodca dne�n�ho Slovana dlho h�adal konkurenciu pod Tatrami vo vojnov�ch rokoch, ale napokon sa do�kal. Z�ujem o futbal pri absencii �esk�ch mu�stiev sa vr�til v�aka v�konnostn�mu rastu vidieckych t�mov. Bratislav�anom tak do�asne zdatne konkurovali Sparta Pova�sk� Bystrica, FC Vr�tky, �K �ilina, TTS Tren��n, T�S Trnava, Slavia Pre�ov a napokon arm�dny celok OAP Bratislava, ktor� v medzivojnovom obdob� ukradol belas�m zost�vaj�ce dva slovensk� tituly. Po kr�tkom �ase v�ak nastal obrat a to v�aka kvalitn�mu v�beru talentovan�ch hr��ov z vidieka a modern�mu hern�mu WM-syst�mu, ktor� za�ali belas� praktizova�. �oskoro sa dostavili dvojcifern� ligov� v�azstva futbalistov �K Slovan, ktor�ch futbalov� euf�riu uml�al z�ver vojny a Slovensk� n�rodn� povstanie. Slovensk� n�rodn� rada ako vrcholn� org�n slovensk�ho odboja prevzala za�iatkom septembra 1944 v�etku moc na povstaleckom �zem� a zanikli v�etky dovtedaj�ie futbalov� s��a�e. SFS v�ak e�te 10. septembra vyhl�sil tzv. oblastn� majstrovstv� Slovenska, av�ak vo viacer�ch oblastiach sa nedohrala. Napriek tomu v poslednom s��a�nom z�pasom pred skon�en�m II. svetovej vojny zv�azil 26. decembra 1944 �K Bratislava nad �K Hlohovec 3:1.

Prv� stretnutie po osloboden� Bratislavy zohrali 22. apr�la 1945 na Tehelnom poli, pri�om �K Bratislava zv�azil nad �K �elezni�iari 7:3 (3:2). Po �es�ro�nej pauze sa belas� mohli op� te�i� s pravideln�ch z�pasov s konkuren�n�mi �esk�mi mu�stvami, pri�om oslavou futbalu boli najm� z�pasy s pra�skou Slaviou a Spartou. V tom prvom na Tehelnom poli 24. j�na 1945 prehral �K Bratislava so "se��van�mi" 1:3. Do 20-�lennej celo�t�tnej ligy, ktor� pozost�vala z dvoch skup�n a �iestich slovensk�ch klubov, sa v�ak belas� kvalifikovali automaticky. Prv�m povojnov�m majstrom �eskoslovenska sa stala v sez�ne 1945-1946 pra�sk� Sparta, slovensk� prim�t z�skala Jednota Ko�ice, ktor� vo fin�le prekvapuj�co dvakr�t zv�azila nad �K Bratislava. Prv�m zahrani�n�m s�perom belas�ch bol po II. svetovej vojne Ferencv�ros Budape��. �K Bratislava prehral vonku 0:1, ale v odvete nad viacn�sobn�m majstrom Ma�arska a pravideln�m ��astn�kom Stredoeur�pskeho poh�ra, zv�azil pred 20.000 div�kmi na Tehelnom poli 2:1.

V tomto obdob� odv�dzali pokrokov� pr�cu na poste tr�nerov �K Bratislava b�val� hr��i I. �s�K Bratislava Ferdinand Dau��k a Leopold ��astn�. Od svojho n�vratu z Prahy v roku 1942 presadzoval Dau��k v �K Bratislava WM-syst�m a omladzovac� proces k�dra vykon�val vyh�ad�van�m vhodn�ch a �pecializovan�ch typov hr��ov. V medzin�rodn�ch z�pasoch prvej polovice �tyridsiatich rokov z�skali cenn� poznatky o modernom syst�me hry a sami sa zasl��ili o jeho tvoriv� obmeny. Pod n�zvom �K Bratislava sa v�ak futbalistom z Teheln�ho pola do roku 1948 u� nepodarilo z�ska� v celo�t�tnej lige titul. Najlep��m v�sledkom bolo 3. miesto v sez�ne 1946-1947 u� pod veden�m �k�tskeho tr�nera Thomasa Sneddona a to napriek tomu, �e belas� boli vtedy jesenn�m majstrom.

Pred odletom na prv� z�morsk� turn� do USA a Mexika, v�ak futbalisti �K Bratislava prehrali s FC Viede� 1:4 a tr�nera Sneddona ne�akane vystriedal osved�en� trojl�stok Du��k - ��astn� - Chod�k. �K Bratislava v�ak za morom �spe�ne reprezentoval a z �smich z�pasov zaznamenal 6 v�azstiev a po jednej rem�ze a prehre. Po n�vrate do dom�cej ligy v�ak pri�lo bolenie brucha v podobe predposledn�ho miesta v celo�t�tnej lige v sez�ne 1947-1948.