ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Len pred niekoľkými mesiacmi uzrela svetlo sveta kniha o legende Slovana Bratislava i celého slovenského futbalu Petrovi Dubovskom. Na slávnostnom krste tejto publikácie z edície Belasé legendy, ktorá vzbudila u fanúšikov enormný záujem, nechýbali samozrejme ani Petrovi rodičia. Na ich tvárach sme vtedy mohli vybadať dojatie i hrdosť na svojho syna a zároveň aj radosť z toho, že sa takejto knižky dočkali a že mohli nemalou mierou prispieť k jej vzniku. Celé tie roky, ktoré uplynuli od tragického 23. júna 2000, živili Petrovu pamiatku, stretávali sa s jeho niekdajšími priateľmi, spoluhráčmi i trénermi a pravidelne navštevovali zápasy Slovana. Po predčasnej synovej smrti teda nezanevreli na futbal a oboch jeho rodičov sme tak mohli vídavať nielen na ligových stretnutiach, ale aj na rôznych podujatiach. Celú slovenskú futbalovú verejnosť preto mimoriadne zastihla smutná správa o úmrtí pána Viliama Dubovského, Petrovho otca.
Viliam Dubovský odišiel náhle a bez rozlúčky. Keď ho na bratislavských Pasienkoch pred zápasom Slovana s Michalovcami nečakane postihol srdcový infarkt, všetci prítomní zostali v šoku a deň čo deň čakali na správy z nemocnice. Verili, že tento boj vyhrá a po zotavení sa vráti späť k rodine i na stretnutia Slovana. Žiaľ, nestalo sa tak a Viliam Dubovský v piatok 17. marca 2017 navždy odišiel. Za milovaným synom...
Práve Viliam Dubovský mal zásadný podiel na tom, že sa jeho Peter stal legendou a že rozdával radosť desaťtisícom fanúšikov na futbalových štadiónoch. Svojich synov, Ivana a Petra, viedol ku športu a k pohybu takpovediac od narodenia. Naučil ich lyžovať, korčuľovať, plávať, ukázal im základy tenisu, stolného tenisu a samozrejme futbalu. Malý Peťko ešte nevedel ani poriadne chodiť, keď ho otec s bratom chytili a učili kopať do lopty. Nakoniec, sám Viliam Dubovský bol športovec telom i dušou a venoval sa najmä volejbalu.
Pochádzal z Piešťan a k tomuto mestu sa vždy hrdo hlásil. Volejbal hrával od mladíckych rokov, či už to bolo na priemyslovke v Brne, na vojne v Terezíne, alebo potom na vysokej škole v Bratislave. Viliam Dubovský sa dokázal prepracovať až do B-mužstva Slávie UK Bratislava, ktoré rovnako ako „áčko“ hralo jeden čas najvyššiu česko-slovenskú súťaž. Dokonca sa „béčkarom“ podarilo prvé mužstvo Slávie UK vo vzájomnom zápase aj trochu potrápiť. Viliam Dubovský mal v Slávii UK možnosť stretávať sa i hrať s takými veľkými menami slovenského volejbalu ako napríklad so striebornými olympionikmi z Tokia 1964 Bohumilom Golianom a Jozefom Labudom.
Šport teda hral v rodine Dubovských dôležitú úlohu, chlapci sa mu venovali naplno, ale rovnako podstatnú, ak nie ešte dôležitejšiu stránku ich výchovy, tvorilo vzdelanie. Rodičia dbali, aby sa ich synovia dobre učili, mali zodpovedajúce správanie a vystupovanie. Napriek veľkému Petrovmu futbalovému talentu bola na prvom mieste škola a práve vďaka otcovmu vplyvu si sám Peter mimoriadne zakladal na vzdelaní.
Viliam Dubovský od počiatku stál aj pri futbalovej dráhe svojho Peťka, všemožne ho podporoval, neraz i usmerňoval a v prípade potreby mu bol vždy k dispozícii. Nikdy však nezasahoval do rozhodnutí trénera, do zostavy či taktiky a ani do Petrových úloh na ihrisku. Po zápase si nanajvýš so synom sadli a v kľude sa porozprávali o všetkých pozitívach a negatívach Petrovho výkonu. Peter svojho otca zase plne rešpektoval a jeho rady si bral k srdcu. Vedel tiež, že doma nájde za každej situácie podporu a pochopenie, pretože rodičia za ním stáli v časoch dobrých aj zlých.
Viliam Dubovský s manželkou boli súčasťou veľkej belasej rodiny a spoločne s ňou prežívali všetky víťazstvá a prehry. Tešili sa so synových úspechov v drese Slovana, podporili ho pri veľkom životnom rozhodnutí, ktoré malo názov Real Madrid, stáli pri ňom, keď mu bolo v španielskom hlavnom meste najťažšie a neskôr za ním pravidelne cestovali aj do Ovieda. Peter si ich mimoriadne vážil a dobre si uvedomoval, aký poklad má vo svojich rodičoch. Ich vzájomný vzťah bol absolútny.
Preto sa ani slovami nedá opísať, ako Petrových rodičov zasiahol jeho tragický skon. Napriek tejto krutej rane kráčali životom ďalej a stali sa nositeľmi Petrovej pamiatky. Viliam Dubovský každoročne odovzdával cenu pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov pomenovanú práve Petrovým menom a rovnako sa pravidelne zúčastňoval Memoriálu Petra Dubovského.

Neraz sa v klube zastavil na kus reči, zaujímal sa o dianie v Slovane či o výstavbu štadióna. Erudované a noblesné vystupovanie Viliama Dubovského bolo povestné a všade, kam prišiel, sa tešil zodpovedajúcej úcte a rešpektu.
Netrpezlivo čakal, kedy si bude môcť sadnúť na tribúny nového Tehelného poľa a sledovať Slovan, ako kráča za ďalším majstrovským titulom. Žiaľ, toto želanie sa mu už nesplní. Dočkal sa však knihy o jeho Peťkovi, ktorého futbalovú kariéru zásadným spôsobom ovplyvnil. Peter Dubovský bol veľkou osobnosťou na trávniku i mimo neho a za to patrí najväčšia vďaka práve Vám, pán Viliam Dubovský.

Odpočívajte v pokoji!