Čaro kapitánskej pásky
Odkedy je Marko Milinkovič kapitánom, slovanisti sa rozstrieľali málo vídaným spôsobom. Aký je jeho recept na úspešné vedenie spoluhráčov?
Dva zápasy, dve víťazstvá, desať gólov v sieti súperov. To je nielen vizitka futbalistov Slovana Bratislava v posledných dvoch ligových zápasoch, ale aj osobná bilancia Marka Milinkoviča v role kapitána belasých.
Po Dušanovi Pernišovi, Martinovi Dobrotkovi a Kornelovi Salátovi je autor deviatich tohtosezónnych gólov štvrtým hráčom, ktorý si počas jari na rukáv navliekol pásku a s týmto momentom sa spája aj skvelé strelecké prebudenie nášho tímu. Má snáď jeden z hlavných nositeľov ofenzívnych myšlienok v Slovane tajný recept na to, ako svojich spoluhráčov zo svojej novej pozície motivovať? „Chalanom teraz po každom víťaznom zápase opakujem, že kapitán Marko je len jeden. Ale to všetko iba v rámci srandy. Inak nemám žiadnu zázračnú metódu, ako mužstvo nabudiť k takým výkonom, ako naposledy predviedlo. Snažím sa byť za každých okolností pozitívny vo futbale aj mimo neho, či som kapitán alebo nie. Tento prístup chcem prenášať aj na spoluhráčov. Myslím si, že je rovnako dôležité vedieť občas atmosféru v kabíne aj uvoľniť a zabaviť sa. Úspešné výsledky so Senicou a Myjavou sú dielom celého kolektívu. Začalo sa nám dariť, snažíme sa bojovať jeden za druhého. Vždy je čo zlepšovať, ale sme spokojní s tým, ako nám tieto zápasy vyšli,“ pochvaľuje si Marko Milinkovič.
Pre 27-ročného stredopoliara nie je úloha kapitána novinkou. Súčasnú situáciu však predsa len vníma špeciálne: „Pásku som mal prvýkrát ešte za trénera Weissa, lenže to bolo v inom mužstve s veľkým počtom skúsených hráčov. Teraz je v tíme veľa mladých chlapcov, tvorí sa nový kolektív, takže to beriem úplne inak. Viem, že musím byť tým, na koho sa mladí môžu spoľahnúť, kto na trávniku potiahne mužstvo a pomôže skúsenosťami ostatným. Keď za mnou prišli tréneri pred zápasom so Senicou s tým, že mám byť kapitánom, bol som prekvapený, no zároveň ma to potešilo. Veľmi si to vážim. Mať na ramene kapitánsku pásku v Slovane niečo znamená. Je to pre mňa motivácia navyše, aby som na sebe ešte viac makal a bol vzorom pre spoluhráčov.“
Najlepší hráč Slovana v mesiaci apríl podľa hlasovania fanúšikov patril k oporám belasých aj v prvých dvoch májových dueloch. Proti Senici mal výrazný podiel na druhom i treťom góle bratislavského tímu, v Myjave zase poslal center z priameho kopu na hlavu Branislava Niňaja, ktorý zvýšil na 4:1. „Hrá sa mi dobre, k väčšej spokojnosti mi ešte chýba, aby som sa presadil aj strelecky. Dôležité však je, že góly dávajú iní. Niekedy to tam padá jednému, inokedy druhému. Ide nám v prvom rade o víťazstvo tímu. Všetci bojujeme za Slovan, za jeho meno,“ vyhlásil Marko Milinkovič.
Predposledný domáci zápas v končiacej sa sezóne čaká na slovanistov už v sobotu o 19.00 h proti Banskej Bystrici. V súboji s posledným tímom tabuľky budú jasným favoritom, čo však často býva zradné. „Verím, že sa nám podarí nadviazať na predchádzajúce víťazstvá. Atmosféra je výborná a na zápas s Duklou sa veľmi tešíme. Keď mužstvo zvíťazí po dobrom výkone, vždy to povzbudí. Máme celý týždeň dobrú náladu, na tréningy ideme s úsmevom a futbal nás baví. V mužstve sú mladí chlapci, ktorí chcú na sebe pracovať a napredovať. Potrebujú takéto úspechy, aby si viac verili. Aj v sobotu chceme vyhrať a dať čo najviac gólov. Musíme zabojovať o stratenú dôveru fanúšikov. Potrebujeme, aby sa znova vrátili na tribúny, lebo ich podpora pre nás bude hneď od začiatku novej sezóny veľmi dôležitá,“ želá si Marko Milinkovič.
